Začalo to jedným čučoriedkovým pondelkom.

Volám sa Veronika Fridmanová. Mám dve deti, syna a dcéru, a osem rokov skúseností s tým, aké to je byť tým človekom v rodine, ktorý si všetko pamätá.

Najhoršie to bolo, keď boli ešte malé. Plánovať obedy, pamätať si termíny u pediatra, kto má kedy krúžok, čo treba kúpiť, kto má narodeniny, čo balíme do škôlky. Manžel pomáhal, ale plánovať musel niekto. A ten niekto som bola vždy ja.

Raz v noci som si napísala zoznam vecí, ktoré držím v hlave. Trvalo mi to štyridsať minút. Keď som to ráno ukázala manželovi, nepovedal nič. Iba si sadol a začal písať svoj zoznam. Mal na ňom šesť položiek.

Vtedy mi došlo, že to nie je o vôli. Je to o tom, že v systéme, ktorý máme doma, jeden človek vidí celý obraz a druhý nie. A kým neexistuje spôsob, ako to ukázať čierne na bielom, nikto sa nemení.

BeFam vznikol z tej noci. Postavili sme appku, ktorá meria neviditeľnú prácu, dáva každej úlohe jediného vlastníka, a pripomína tomu, kto je za úlohu zodpovedný, nie tomu, kto si na ňu spomenul. Žiadne ďalšie pripomienky od vás. Žiadny zlý policajt.

Znie to možno jednoducho. Ale verím, že tichý domov je možný v každej rodine. Stačí jeden vonkajší pohľad, ktorému sa nedá oponovať.

— Veronika Fridmanová, zakladateľka BeFam, Bratislava